Žilinské trolejbusy

Nový žilinský trolejbus vychádza z výrobnej haly podniku Škoda Ostrov
Foto Juraj Popluhár ( február 1994)
Keď sa v r. 1988 v začiatkoch budovania sídliska Hájik osadzovali na novej
hlavnej komunikácii trakčné trolejbusové stĺpy, mnohí si ťukali po čele.
Trolejbusy? A v Žiline? Napriek zavedeniu tzv. Autobusovej verzii trolejbusovej
dopravy (AVTD) od 3. 7. 1988 sa o trolejbusoch začalo hovoriť až pred
komunálnymi voľbami na jeseň 1990, keď ich mala vo volebnom programe väčšina
strán. Ľady sa skutočne pohli až po nástupe nového primátora Ing. Jána Slotu a
nového vedenia mesta i poslaneckého zboru, keď sa po mnohých diskusiách a
polemikách začalo budovať v júni 1992 v priestore pod novým cintorínom
trolejbusové depo. Súbežne začali práce na dvoch meniarňach a prvej trase z
depa cez centrum mesta na Vlčince. Dopravný podnik mesta Žiliny, obnovený po
predchádzajúcich rokoch činnosti 1949-1962, prevzal 1. 11. 1993 prevádzku
autobusovej časti MHD od SAD a prípravou pracovníkov chystal prevádzku
trolejbusovej dopravy o i prípravou vodičov trolejbusov v Autoškole v B.
Bystrici a postupne preberal 3 dodávky 29 trolejbusov zo Škoda Ostrov,
zakúpených mestom Žilina. V dejinách Žiliny nastal 17. 11. 1994 významný deň,
keď prvé trolejbusy v histórii začali slúžiť Žilinčanom a návštevníkom nášho
krásneho, aj ďalšími aktivitami vynoveného mesta.

Trolejbusy na obratisku Fatranská sú prevádzkované už na predĺžených linkách č. 4 a 5
Foto Juraj Popluhár (1998)
Mesto Žilina pokračovalo aj v ďalších rokoch z vlastných zdrojov na
investičných prácach zahŕňajúcich tretiu napájaciu meniareň a trasy na sídlisko
Solinky a okolo plavárne na Vlčince, ktoré boli otvorené 1. júla 1996, už ako
nové trolejbusové linky č. 4 a 5.
Okamžite začali práce na ďalších dvoch úsekoch: kratší zahrňoval trať z Vlčincov II na konečnú, vrátane nového obratiska trolejbusov pod VÚD, dlhší pripravoval ekologizáciu Bôrika. Na tejto trase boli po prvýkrát namiesto oceľových použité železobetónové trakčné stožiare, ktoré okrem minimálnej údržby (nátery) aj po optickej stránke lepšie zapadli do uličného prostredia. Slávnostné otvorenie obratiska Vlčince vykonal primátor 7. februára 1998, pri novej trolejbusovej linke č. 3 na Solinkách sa na slávnostnom otvorení zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy a verejných prác. Na „trojkách“ začalo jazdiť 8 nových kĺbových trolejbusov modernizovanej verzie a v nových „žilinských“ farbách objednaných mestom v rokoch 1996 a 1997.
Okamžite začali práce na ďalších dvoch úsekoch: kratší zahrňoval trať z Vlčincov II na konečnú, vrátane nového obratiska trolejbusov pod VÚD, dlhší pripravoval ekologizáciu Bôrika. Na tejto trase boli po prvýkrát namiesto oceľových použité železobetónové trakčné stožiare, ktoré okrem minimálnej údržby (nátery) aj po optickej stránke lepšie zapadli do uličného prostredia. Slávnostné otvorenie obratiska Vlčince vykonal primátor 7. februára 1998, pri novej trolejbusovej linke č. 3 na Solinkách sa na slávnostnom otvorení zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy a verejných prác. Na „trojkách“ začalo jazdiť 8 nových kĺbových trolejbusov modernizovanej verzie a v nových „žilinských“ farbách objednaných mestom v rokoch 1996 a 1997.

Dopravný podnik Žilina a Autoškola SAD B.Bystrica pripravujú nových vodičov trolejbusov
Foto Juraj Popluhár (1993)
Roky 1996 - 1999 boli obdobím aj ďalších investícií do infraštruktúry MHD v
Žiline. Všetky vozidlá boli vybavené palubnými počítačmi, ktoré okrem
monitorovania prevádzky znamenali aj úsporu nákladov a zabezpečili prevenciu
porúch alebo ich následnú diagnostiku. Tarifný systém bol vybavený označovačmi
na papierové cestovné lístky a čipové karty a bol zavedený pre cestujúceho
spravodlivejší platobný systém odvíjajúci sa od počtu precestovaných zastávok.
Všetky vozidlá boli v ďalšom období po etapách vybavené najmodernejšími
americkými digitálnymi rádiostanicami (vysielačkami) a MHD v Žiline začala byť
aj nezávislými odborníkmi hodnotená akojedna z najmodernejších a
najprogresívnejších na Slovensku. Ďalší rozvoj ekologickej trolejbusovej
dopravy v našom meste sa uskutočnil v r. 2001, keď bola vybudovaná síce pomerne
krátka, ale konštrukčným a estetickým riešením aj najmodernejšia trať k
obchodnému centru Carrefour. Umožnila zaviesť novú trolejbusovú linku č. 8,
ktorú primátor mesta slávnostne otvoril 15. novembra 2001.

Primátor mesta Žiliny Ing. Ján Slota prestriháva pásku novej trolejbusovej linky č. 8
Foto Juraj Popluhár (15. november 2001)
No a prišiel čas, aby sa aj „historické“ trakčné stožiare na Hájiku dočkali
svojho využitia. Posledné 3 roky mesto investovalo ďalšie prostriedky do
budovania vyše 3,5 km úseku zo Závodskej cesty cez Závodie, Hôreckú a Mateja
Bela. K čiastočnému zdržaniu došlo odkladaním veľakrát plánovanej štátnej
investície na rekonštrukciu Hôreckej cesty. Mesto zatiaľ budovalo trasu cez
samotné Závodie a na Hájiku, kde bolo nutné vybudovať novú trolejbusovú
zastávku Mateja Bela pre obyvateľov južnej časti budujúceho sa sídliska a
rozšíriť obratisko na konečnej. Dvoma dodávkami 3 + 3 kĺbových trolejbusov
vybavenými novým informačným systémom je aj vozidlový park pripravený slúžiť
najmladšiemu žilinskému sídlisku.

Otvorenie najnovšej trate na sídlisko Hájik
s novými trolejbusovými linkami č. 6, 7 a 16
Foto Juraj Popluhár (15. november 2002)
V piatok 15. novembra 2002, teda presne rok po otvorení „osmičky“, sa o 10.
hodine pohli novučké žltozelené tátoše už aj s Hájičanmi zo zastávky Stodolova,
len čo primátor prestrihol zelenú pásku. Sprevádzkoval takto ďalšie tri nové
trolejbusové linky - 6, 7 a 16. „Bonusom“ mesta pre svojich obyvateľov bola
preprava na týchto linkách a v nových trolejbusoch v tento deň zdarma. Ako
prídavok bolo otvorenie aj novej trolejbusovej zastávky Mateja Bela.
Obrovské dielo je teda tu. Dielo Žiliny pre svojich Žilinčanov, ku ktorému
veľkou časťou prispeli aj ďalšie organizácie. Projektanti z bratislavskej firmy
Deltes, investori z Mestského investorského útvaru, montážnici z firmy Elza
Žilina, cestári zo Žilinských komunikácií a množstvo ďalších dodávateľských
firiem. Zabudnúť nemožno ani na Dopravný podnik mesta Žiliny, jeho autoškolu,
prevádzkových technikov a samotných vodičov.
Na ôsmich trolejbusových linkách majú cestujúci k dispozícii 43 trolejbusov. Ráno ich do ulíc vybehne voči autobusom presne 1:1. Ročne sa v budúcnosti predpokladá až do 60 % kilometrických výkonov a vyše 60 % prepravených cestujúcich.
Na ôsmich trolejbusových linkách majú cestujúci k dispozícii 43 trolejbusov. Ráno ich do ulíc vybehne voči autobusom presne 1:1. Ročne sa v budúcnosti predpokladá až do 60 % kilometrických výkonov a vyše 60 % prepravených cestujúcich.

Prvá historická (skúšobná) jazda po novej trati na sídlisko Hájik
Foto Juraj Popluhár (6. november 2001)
Mesto má v rozvoji MHD plány i do ďalších rokov. Nová uvažovaná trolejbusová
trasa medzi Solinkami a Vlčincami umožní zaviesť toľko očakávanú okružnú linku,
ktorá výrazne skráti dobu cestovania a naviac sa zlacní cestovné, pretože trasa
je do 5 zastávok. Uvažuje sa tiež s predĺžením l.č. 1 od trolejbusového depa až
po nový cintorín. Po dobudovaní diaľničného privádzača okolo Soliniek je stále
otvorená otázka trolejbusovej linky č. 2 do Bytčice a vo výhľade sa myslí aj na
novú trasu zo Závodia do Bánovej.
Je malým zázrakom, že nový trolejbusový systém za viac ako 800 miliónov korún, ktorý sa v iných mestách budoval mnohé desaťročia, sa v Žiline postavil bez dvoch dní za 8 rokov (17. 11. 1994 - 15. 11. 2002). Žilina sa takto zaradila medzi mnohé svetové dopravne vyspelé „trolejbusové“ mestá, ako sú Ženeva, Seattle, San Francisco, Lyon, Neapol, Budapešť, Atény, Sao Paulo, Innsbruck, Arnhem, Prešov, ako aj desiatky a desiatky ďalších väčších i menších miest po celom svete i na Slovensku.
Je malým zázrakom, že nový trolejbusový systém za viac ako 800 miliónov korún, ktorý sa v iných mestách budoval mnohé desaťročia, sa v Žiline postavil bez dvoch dní za 8 rokov (17. 11. 1994 - 15. 11. 2002). Žilina sa takto zaradila medzi mnohé svetové dopravne vyspelé „trolejbusové“ mestá, ako sú Ženeva, Seattle, San Francisco, Lyon, Neapol, Budapešť, Atény, Sao Paulo, Innsbruck, Arnhem, Prešov, ako aj desiatky a desiatky ďalších väčších i menších miest po celom svete i na Slovensku.
![]() | ![]() | ![]() |